Prvý apríl sa nazýva tiež Deň bláznov a žartovanie s ním súvisiace má
omnoho dlhšiu tradíciu. V stredoveku sa začiatok roka oslavoval 25.
marca. Oslavy trvali osem dní a vyvrcholili 1. apríla. Juliánsky
kalendár zostal v používaní počas celých dejín Rímskej ríše a Cirkev si
ho prirodzene osvojila v rozvoji liturgického kalendára.
"Aj keď mal Juliánsky kalendár ďaleko od dokonalosti, jeho chyby sa
pri snahe o zachovanie presného času začali pomaly ale isto vynárať na
povrch. Kvôli vstavanej nepresnosti tohto kalendára bol vyrátaný rok
dlhší o 11 minút a 14 sekúnd. Tento problém sa plynutím rokov iba
zhoršoval. Do roku 1500 sa tak rovnodennosť posunula o 10 dní," vysvetlila Nádaská.
Aj po zavedení gregoriánskeho kalendára v 16. storočí sa niektorí ľudia
rozhodli, že budú oslavovať Nový rok tak ako vždy, teda 1. apríla.
Týchto staromódnych tvrdohlavcov väčšina ľudí volala "blázni" a
robila si z nich žarty. Na začiatku Nového roka bolo zvykom vzájomne sa
obdarúvať, čo sa síce na 1. apríla v niektorých krajinách udržalo, ale
darčeky zmenili svoju podobu a význam - nadobudli skôr zábavný
charakter.
"Vo Francúzsku dostal 1. apríl názov Poisson d'Avril (aprílová ryba),
pretože v tom čase sa Slnko nachádza v znamení Rýb. Najprv boli oslavy
1. apríla rodinnou záležitosťou, neskôr sa však rôzne žartíky začali
robiť aj medzi priateľmi a známymi. Deti sa usilovali na chrbty svojich
kamarátov nenápadne pripevniť rybu vystrihnutú z papiera, a ak sa im to
podarilo, na poznamenaného pokrikovali - ´aprílová ryba, aprílová ryba!´
Prvý apríl sa vo Francúzsku oslavuje dlho do noci, konajú sa folklórne
slávnosti so spevom a tancom," povedala pre TASR etnologička.
Postupne sa oslavy Dňa bláznov rozšírili aj do iných krajín. V Anglicku
je žartíkom zasvätené iba ráno. V Škótsku sa sviatok slávil dokonca až
dva dni - druhý deň sa nazýval "zadkový deň" a žarty boli
krutejšie a expresívnejšie, venované najmä sedacej časti ľudského tela. V
Portugalsku sa "bláznivý" apríl oslavuje v nedeľu a pondelok pred
Veľkým týždňom. K najobvyklejším žartom patrí posypať svojich priateľov
múkou.
Do USA bláznivý apríl priniesli kolonisti z Anglicka a Francúzska. Ľudia
vítajú začiatok apríla vymýšľaním žartovných kúskov, osvedčeným je
napríklad upozorniť kamaráta, že má niečo na spodku topánky. Ak sa dá
nachytať, s radosťou naňho Američania pokrikujú, že je aprílový blázon.
Tento zvyk je zaužívaný v Nemecku už spred roku 1600. Do Fínska sa táto
tradícia dostala na konci 18. storočia zo Švédska.
"V Taliansku sa v súčasnosti 1. apríl nazýva aj Rímske dni smiechu. V
tieto dni sa ľudia niekedy zbavovali starých vecí, vystrájali žarty
svojim príbuzným a priateľom, obliekali sa do smiešnych a čo
najfarebnejších šiat. V starovekej Indii sa v čase od 30. marca do 1.
apríla konali slávnosti s názvom Holí. Holí je hinduistický sviatok
jari, je to sviatok farieb a úcty božstiev Višnu a Krišnu. Dnes sa ľudia
na sviatok Holí polievajú pestrými farbami a užívajú si zábavu a
príchod jari," objasnila ďalej Nádaská.
V nedávnych dejinách sa udomácnil zvyk vystreliť si z niekoho alebo
niekoho nachytať prostredníctvom médií. Tie práve v tento deň vypustia
do sveta zaručenú a overenú správu, ktorá je nakoniec odhalená ako jasný
nezmysel. Napríklad denník Schweriner Nachrichten 1. apríla 1993
oznámil, že sobáše uzavreté na území bývalej NDR sú neplatné, pretože
boli uzatvárané iba naoko ako podmienka na získanie bytu. Pokyn na novú
registráciu sobáša chcelo v nasledujúcich dňoch splniť niekoľko stovák
párov.
"V roku 1997 vstali 1. apríla v nemeckom Hesensku tisícky ľudí o
hodinu skôr, ako mali, pretože ich nachytala miestna rozhlasová stanica.
Tá oznámila, že letný čas sa rozširuje o ďalšiu hodinu. V roku 2001
zase zaznel v moskovských rádiách oznam, že vláda predáva ojazdené
mercedesy po 500 dolárov. Do redakcie volali stovky ľudí a predbiehali
sa v ponukách," vysvetlila pre TASR Nádaská.
V slovenskej ľudovej kultúre tento dátum nie je zvlášť zdôraznený. Jeho tradícia vychádza skôr z mestského prostredia. "Prvý
apríl sa udržiaval najmä v mestách a žartíky neboli nikdy zlomyseľné.
Išlo o to, aby sa ľudia pobavili a aby sa zasmial aj ten, kto bol obeťou
vtipu. Veď z toho vyplýva milý názov Deň bláznov, keďže sa ktokoľvek z
nás môže počas tohto dňa stať bláznom, teda tým oklamaným a či
nachytaným človekom," dodala historička a etnologička Katarína Nádaská.